Learning to fly ... Tum-ta-ta-cm-ta-tu-tu-cm-tu-tu-cm-ta-ta ..., povznášajúci gitarový riff, ... „Into the distance, the ribbon of black, stretched to the point of no turning back“, ... Za pár sekúnd okamžitá emócia a úsmev na tvári. Viac nepotrebujem, pre dnešok som sa už naučila lietať a ako „s vrtuľou v zadku“ si poletujem kade tade. A to bolo ešte len 7:45, cca.
Nebolo to prvýkrát a určite ani posledný.
Every stranger´s eyes ...
Štartovanie motora, ... "Hello...you wanna cup of coffee?", "Heh, turn that fucking juke box down ... You want to turn down that juke box ... loud in here", "I'm sorry, would you like a cup of coffee? Ok, you take cream and sugar?" Danelectro, Andy Fearweather Low, nevysvetliteľne zvláštny pokoj v duši a nečakane mi fakt vyšli slzy. Ja som neplačlivý typ, ale sila piesne premohla aj mňa a v očiach cudzinca (Rogera) som spoznala kúsok seba. Mohla som mať tak 17 rokov, bol piatkový večer a ja som si neplánovane zapla DVD „In the flesh", poriadne nahlas! Na tento okamih si spomeniem stále keď túto pieseň počujem a slzy mám na kraji skoro stále.
High hopes ...
„PEŤKA?!?!", zvrieskla na mňa mamka asi z pol metra a ja som mala pocit, že mi srdce práve vyskočilo z hrude a že som vo veku ani nie 20 rokov práve dostala infarkt. So slúchadlami na ušiach a zažmúrenými očami som nevnímala svet okolo seba. V mojej vlastnej realite, kde bola tráva zelenšia, svetlo jasnejšie, obklopená priateľmi, v noci zázrakov práve doznievali kostolné zvony. Rozdýchavala som to ešte asi 20 minút.
Pokračovať by som vedela pri veľa, veľa ďalších dielkach tohto zoskupenia, spolu, sólovo, akokoľvek. Piati páni, štyria z nich svojou hudbou a jeden, ktorému som sa za uvedenie do ich umeleckých kruhov strašne vďačná, jednoznačne zmenili môj život k lepšiemu. Dúfam, že aj ja sa u svojich detí stretnem s takýmto pochopením svojho hudobného vkusu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára